V 17. storočí formoval ekonomické myslenie v Anglicku merkantilizmus, systém, ktorý považoval peniaze za hlavný zdroj bohatstva národa. Vlády ukladali vysoké clá na dovoz, aby obmedzili odliv peňazí a podporovali domácu výrobu. Tento prístup sa však ukázal ako kontraproduktívny, pretože zvyšoval ceny a obmedzoval obchodnú efektivitu. V modernom svete sa podobné myšlienky objavili v politike Donalda Trumpa, ktorý presadzuje protekcionizmus cez vysoké clá na dovoz. Ako sa historické lekcie merkantilizmu odrážajú v jeho obchodných stratégiách?
Merkantilizmus v Anglicku 17. storočia
Peniaze ako miera bohatstva
Merkantilistickí myslitelia 17. storočia verili, že bohatstvo krajiny spočíva v množstve zlata a striebra v jej pokladnici. Podľa tejto logiky bolo kľúčové maximalizovať vývoz a minimalizovať dovoz, aby sa zabránilo odchodu peňazí. Anglicko preto ukladalo vysoké clá na dovážané tovary, aby podporilo domácu výrobu a znížilo závislosť od zahraničných produktov. Napríklad Navigačné zákony (Navigation Acts) z polovice 17. storočia obmedzovali dovoz tovarov na britských lodiach, čím chránili britských obchodníkov a lodiarov. Tieto opatrenia však často viedli k vyšším cenám a obmedzeniam pre spotrebiteľov.
Dôsledky merkantilizmu
Obmedzovanie dovozu clami nezvýšilo skutočné bohatstvo krajiny, ako sa predpokladalo. Ak by sa množstvo peňazí v Anglicku zdvojnásobilo, ceny tovarov, ako obilie či nerastné suroviny, by sa zdvojnásobili, no reálne bohatstvo by zostalo nezmenené. Merkantilistické politiky navyše podnecovali obchodné konflikty, pretože krajiny si navzájom závideli obchodné úspechy. Anglicko profitovalo z vojen na kontinente, ktoré oslabovali jeho konkurentov, ako Holandsko či Francúzsko, no táto stratégia bola krátkozraká a brzdila globálnu obchodnú spoluprácu.
Trumpov protekcionizmus: Návrat k merkantilizmu?
Vysoké clá ako nástroj „America First“
Donald Trump, počas svojho druhého prezidentského obdobia začínajúceho v roku 2025, oživil merkantilistické princípy skryté pod heslom „America First“. Jeho politika vysokých ciel, vrátane 25 % ciel na dovoz z Kanady a Mexika a 10 % na čínsky tovar, pripomína 17. storočie, keď sa clá používali na ochranu domácich trhov. Trumpove clá, ktoré zvýšili priemernú colnú sadzbu v USA na 18,6 % do augusta 2025, sú najvyššie od čias Smoot-Hawley Tariff Act z roku 1930. Tieto opatrenia majú chrániť americké priemyselné odvetvia, ako výrobu ocele, no zároveň zvyšujú ceny pre spotrebiteľov a vyvolávajú odvetné opatrenia od obchodných partnerov.
Paralely s historickým Anglickom
Podobne ako Anglicko v 17. storočí, Trumpova administratíva vníma obchod ako „zero-sum game“, kde zisk jednej krajiny znamená stratu druhej. Tento pohľad ignoruje moderné ekonomické teórie, ako je komparatívna výhoda, ktorú obhajoval David Ricardo. Ricardo tvrdil, že krajiny profitujú z voľného obchodu, ak sa špecializujú na produkty, v ktorých sú efektívne. Trumpove clá však obmedzujú dovoz, čo vedie k vyšším nákladom pre americké domácnosti – odhaduje sa, že v roku 2025 spôsobia dodatočné náklady 1 300 USD na domácnosť.
Úskalia protekcionizmu: Lekcie z histórie
Ekonomické a sociálne dopady
Vysoké clá v 17. storočí v Anglicku viedli k nárastu cien a obmedzili dostupnosť tovarov, čo poškodilo spotrebiteľov a malé podniky. Podobne Trumpove clá vyvolávajú obavy z inflácie a narušenia globálnych dodávateľských reťazcov. Napríklad clá na oceľ a hliník zvyšujú výrobné náklady v USA, čo môže oslabiť konkurencieschopnosť amerických firiem. Historicky viedli podobné politiky, ako Smoot-Hawley Tariff Act, k globálnej obchodnej vojne a prehĺbeniu Veľkej hospodárskej krízy.
Alternatívy k protekcionizmu
Moderné ekonomické myslenie, inšpirované Adamom Smithom, zdôrazňuje výhody voľného obchodu. Krajiny, ktoré sa špecializujú na svoje silné stránky, ako napríklad USA v technológiách alebo Ázia v elektronike, môžu znížiť náklady a zvýšiť efektivitu. Trumpov neo-merkantilizmus však ide proti týmto princípom, čím riskuje izoláciu USA od globálnych trhov. Historické Anglicko sa od merkantilizmu postupne odklonilo v 19. storočí, keď liberalizácia obchodu priniesla ekonomický rast. Tento prechod by mohol byť inšpiráciou pre súčasných lídrov.
Záver: História ako varovanie
Merkantilizmus 17. storočia a Trumpove clá zdieľajú spoločné črty: snahu chrániť domáce trhy a maximalizovať národné bohatstvo cez obmedzenie dovozu. História však ukazuje, že takéto politiky často vedú k vyšším cenám, obchodným konfliktom a ekonomickej stagnácii. Trumpova vízia „America First“ môže krátkodobo podporiť niektoré odvetvia, no dlhodobo riskuje poškodenie globálnej ekonomiky. Lekcie z minulosti naznačujú, že spolupráca a voľný obchod sú efektívnejšími cestami k prosperite.