V roku 1606 udelil Jakub I. listiny dvom spoločnostiam na kolonizáciu Ameriky, čím položil základy anglického osídlenia Nového sveta. Tieto monopoly, ktoré obmedzovali obchod a osídlenie, pripomínajú moderné protekcionistické politiky Donalda Trumpa, ktorý v roku 2025 používa clá na kontrolu globálneho obchodu. Ako sa historické obchodné bariéry odrážajú v súčasnosti a aké lekcie ponúkajú?
Anglická kolonizácia Ameriky
Juhovirgínska a Plymouthská spoločnosť
V roku 1606 Jakub I. založil Juhovirgínsku spoločnosť (Londýnski dobrodruhovia) na kolonizáciu územia dnešných štátov Delaware, Maryland a Virgínia, a Plymouthskú spoločnosť pre územia Pensylvánie, New Jersey, New Yorku a Nového Anglicka. Obe spoločnosti mali rešpektovať 100-míľový odstup od území kolonizovaných tou druhou. Juhovirgínska spoločnosť okamžite založila kolóniu vo Virgínii (1607), no Maryland bol osídlený až neskôr lordom Baltimoreom, ktorý získal listinu od Karola I. v roku 1634.
Plymouth a Otcovia pútnici
Plymouthská spoločnosť nenaplnila svoje ambície a nezaložila žiadnu kolóniu. Napriek tomu si udržala monopolné práva, ktoré obmedzovali obchod a osídlenie od Newfoundlandu po Philadelphiu. Otcovia pútnici, prenasledovaní sektári, získali povolenie od Londýnskych dobrodruhov usadiť sa vo Virgínii, no v roku 1620 ich kapitán dopravil na pobrežie Massachusetts. Tam, v drsných podmienkach, založili Plymouth, bojujúc s chladom, hladom a chorobami. Ich vytrvalosť im umožnila prežiť, no čelili prísnym obchodným obmedzeniam.
Obchodné monopoly a ich dôsledky
Obmedzenia obchodu
Monopoly Plymouthskej spoločnosti zakazovali neautorizovaným lodiam vstup do prístavov, nákup koží vo vnútrozemí či lov rýb na pobreží. Tieto pravidlá brzdili ekonomický rozvoj kolónií a vyvolávali nespokojnosť osadníkov, ktorí potrebovali slobodu obchodu na prežitie. Napriek tomu monopoly posilnili kontrolu koruny nad koloniálnym obchodom, podobne ako merkantilistické politiky 17. storočia.
Paralely s Trumpovou politikou
Trumpove clá v roku 2025 – 25 % na dovoz z Kanady a Mexika a 10 % na čínsky tovar – pripomínajú monopolné obmedzenia 17 storočia. Tieto clá, zvyšujúce priemernú colnú sadzbu na 18,6 %, chránia domáce odvetvia, ako oceliarstvo, no zvyšujú náklady domácností o odhadovaných 1 300 USD ročne. Podobne ako anglické monopoly obmedzovali kolonistov, Trumpove clá brzdia globálnu obchodnú výmenu a vyvolávajú odvetné opatrenia od partnerov, ako je Čína.
Historické lekcie pre moderný svet
Následky monopolov
Obchodné monopoly v koloniálnej Amerike obmedzovali ekonomický potenciál osadníkov, čo viedlo k napätiu s korunou. Tieto obmedzenia prispeli k neskorším revolučným náladám, ako ukázala Americká vojna za nezávislosť. Podobne Trumpove clá narúšajú globálne dodávateľské reťazce a ohrozujú exportné odvetvia, ako poľnohospodárstvo, ktoré čelí odvetným clám. Smoot-Hawley Tariff Act z roku 1930, ktorý prehĺbil Veľkú hospodársku krízu, varuje pred dôsledkami protekcionizmu.
Výhody liberalizácie
Anglicko v 19. storočí zrušilo protekcionistické opatrenia, ako boli Corn Laws, čím podporilo ekonomický rast. Moderné ekonomické teórie, ako komparatívna výhoda Davida Ricarda, zdôrazňujú, že voľný obchod umožňuje krajinám špecializovať sa na svoje silné stránky. Globalizácia v 20. storočí umožnila krajinám ako Japonsko a Nemecko prosperovať špecializáciou na technológie a automobilový priemysel.
Spolupráca nad obmedzeniami
Monopoly Juhovirginskej a Plymouthskej spoločnosti a Trumpove clá zdieľajú snahu kontrolovať obchod na úkor slobody a efektivity. História ukazuje, že obchodné obmedzenia vedú k vyšším cenám a konfliktom, zatiaľ čo liberalizácia prináša prosperitu. Trumpova politika „America First“ môže krátkodobo chrániť domáce odvetvia, no riskuje izoláciu USA. Lekcie z kolonizácie Ameriky naznačujú, že globálna spolupráca je kľúčom k dlhodobému ekonomickému úspechu.