V 17. storočí viedli anglické snahy o rozšírenie obchodu k napätiu s Holanďanmi, čo vyústilo do námorných a obchodných konfliktov. Tieto spory, poháňané žiarlivosťou a súperením o kontrolu nad obchodnými trasami, pripomínajú moderné obchodné vojny pod vedením Donalda Trumpa, ktorý v roku 2025 používa vysoké clá na ochranu amerického trhu. Ako sa historické lekcie odrážajú v súčasných politikách?
Anglicko-holandské súperenie v 17. storočí
Konflikty na mori
Anglické ambície expandovať obchod narazili na odpor Holanďanov, najmä v oblastiach ako Špicbergy, kde oba národy súperili o lov veľrýb. Angličania, Holanďania a Dáni si nárokovali kontrolu nad ostrovom a jeho vodami, požadujúc mýto od zahraničných lodí. Tieto nároky sa však málokedy presadzovali, pretože každá krajina vyslala silné flotily, aby chránili svoje záujmy. Tento mocenský boj ilustruje, ako obchodné ambície viedli k napätiu, podobnému dnešným obchodným konfliktom.
Boje vo Východnej Indii
Vo Východnej Indii Holanďania, využívajúc nechuť Jakuba I. k vojne, útočili na anglických obchodníkov. V roku 1619 vyhnali Angličanov z Moluckých ostrovov a v Japonsku ich takmer zmasakrovali, keby nezasiahli domorodci. Najtragickejší incident sa odohral v roku 1623 v Amboyne, kde Holanďania popravili desať Angličanov na základe falošného obvinenia zo sprisahania. Tieto udalosti viedli k neustálym potýčkam medzi loďami anglickej a holandskej Východoindickej spoločnosti, pričom obchodné lode často skĺzli k pirátstvu, ak sa naskytla príležitosť.
Úpadok anglického obchodu
Strata osád a ekonomické dôsledky
Následkom holandských útokov Angličania stratili viacero osád vo Východnej Indii, čo oslabilo pozíciu Východoindickej spoločnosti. Obchodná žiarlivosť a nedostatočná podpora zo strany Jakuba I. spôsobili úpadok anglického obchodu v regióne. Tento príklad ukazuje, ako protekcionistické a agresívne obchodné stratégie môžu viesť k strate pozícií, čo je varovanie aj pre moderné ekonomiky.
Paralely s Trumpovou politikou
Trumpove clá v roku 2025, vrátane 25 % na dovoz z Kanady a Mexika a 10 % na čínsky tovar, pripomínajú anglicko-holandské súperenie. Tieto clá, ktoré zvýšili priemernú colnú sadzbu na 18,6 %, majú chrániť americké odvetvia, no vyvolávajú odvetné opatrenia, podobne ako holandské útoky oslabovali anglický obchod. Odhady naznačujú, že clá zvyšujú náklady amerických domácností o 1 300 USD ročne, čím pripomínajú ekonomické straty spôsobené obchodnými konfliktmi 17. storočia.
Historické lekcie pre moderný svet
Následky obchodných vojen
Anglicko-holandské konflikty ukazujú, že obchodné súperenie vedie k stratám na oboch stranách. Holandská agresia oslabila anglický obchod, no dlhodobo poškodila aj ich vlastné vzťahy s domorodcami. Podobne Trumpove clá narúšajú globálne dodávateľské reťazce a ohrozujú exportné odvetvia, ako poľnohospodárstvo, ktoré čelí odvetným clám z Číny. Historický príklad Smoot-Hawley Tariff Act z roku 1930, ktorý prehĺbil Veľkú hospodársku krízu, varuje pred dôsledkami protekcionizmu.
Výhody spolupráce
V 19. storočí Anglicko opustilo protekcionistické politiky a liberalizácia obchodu, ako zrušenie Corn Laws, priniesla ekonomický rast. Moderné teórie, ako komparatívna výhoda Davida Ricarda, zdôrazňujú, že špecializácia a voľný obchod prospievajú všetkým stranám. Napríklad globalizácia v 20. storočí umožnila krajinám ako Japonsko a Nemecko prosperovať špecializáciou na technológie a automobilový priemysel.
História ako varovanie
Anglicko-holandské obchodné konflikty 17. storočia a Trumpove clá zdieľajú spoločnú črtu: snahu o dominanciu na úkor spolupráce. História ukazuje, že obchodné vojny vedú k vyšším cenám a stratám, zatiaľ čo liberalizácia prináša prosperitu. Trumpova politika „America First“ môže krátkodobo chrániť domáce odvetvia, no riskuje izoláciu USA. Lekcie z minulosti naznačujú, že globálna spolupráca je efektívnejšou cestou k ekonomickému rastu.