V 16. storočí anglická koruna prideľovala obchodné monopoly, ktoré obmedzovali zahraničný obchod na vybrané spoločnosti, čím koncentrovala bohatstvo v Londýne. Tento protekcionistický prístup pripomína politiky Donalda Trumpa, ktorý v roku 2025 používa vysoké clá na ochranu americkej ekonomiky. Ako sa historické monopoly odrážajú v moderných obchodných stratégiách a aké ponaučenia ponúkajú?
Anglické monopoly v 16. storočí
Štruktúra monopolov
Zahraničný obchod v Anglicku 16. storočia bol prísne regulovaný. Koruna udeľovala listiny, ktoré dávali exkluzívne práva spoločnostiam, ako „Ruská spoločnosť“ (1554) pre obchod s Ruskom či „Obchodní dobrodruhovia“ (1407) pre Nízke krajiny a Nemecko. Ďalšie monopoly kontrolovali obchod s Levantou, Nórskom, Švédskom a Dánskom. Tieto privilégiá, ovládané prevažne londýnskymi obchodníkmi, viedli k ekonomickej dominancii hlavného mesta. V roku 1604 londýnsky prístav vyzbieral 110 000 libier na clách, zatiaľ čo zvyšok krajiny len 17 000 libier.
Reformy a odpor
Monopoly vyvolávali nespokojnosť medzi vylúčenými obchodníkmi. Po nástupe Jakuba I. Dolná snemovňa v roku 1604 navrhla liberalizáciu obchodu, no lordi návrh zamietli. Napriek tomu zákon z roku 1606 otvoril obchod s Francúzskom, Španielskom a Portugalskom a zreformoval „Tureckú spoločnosť“, umožňujúc vstup za poplatok. Tieto zmeny spolu s dlhým obdobím mieru podporili rozrastanie obchodu až do občianskej vojny v 40. rokoch 17. storočia.
Trumpov protekcionizmus: Novodobý monopol?
Clá ako bariéra
Donald Trump v roku 2025 pokračuje v protekcionistickej politike, ktorá pripomína monopolistické praktiky minulosti. Jeho clá – 25 % na dovoz z Kanady a Mexika a 10 % na čínsky tovar – zvýšili colnú sadzbu v USA na 18,6 %, najvyššiu od roku 1930. Tieto opatrenia obmedzujú zahraničný tovar, aby chránili domáce odvetvia, ako oceliarstvo, podobne ako anglické monopoly favorizovali londýnskych obchodníkov. Výsledkom sú vyššie ceny pre spotrebiteľov, s odhadovanými dodatočnými nákladmi 1 300 USD na domácnosť ročne.
Historické paralely
Anglické monopoly koncentrovali bohatstvo v rukách privilegovaných, zatiaľ čo Trumpove clá chránia vybrané odvetvia na úkor širšej ekonomiky. Oba prístupy vychádzajú z presvedčenia, že obmedzenie zahraničného obchodu posilní národné bohatstvo. História však ukazuje, že monopoly brzdili konkurenciu a inovácie, čo viedlo k vyšším cenám a nespokojnosti, podobne ako Trumpove clá vyvolávajú odvetné opatrenia od obchodných partnerov.
Ponaučenia z minulosti
Výhody voľného obchodu
Liberalizácia obchodu v Anglicku po roku 1606 podporila ekonomický rast, ktorý pokračoval v 19. storočí zrušením protekcionistických opatrení, ako boli Corn Laws. Moderné ekonomické teórie, ako komparatívna výhoda, zdôrazňujú, že špecializácia a voľný obchod prinášajú prosperitu. Napríklad globalizácia v 20. storočí umožnila krajinám ako Japonsko či Nemecko prosperovať špecializáciou na technológie a automobilový priemysel.
Riziká protekcionizmu
Trumpove clá ohrozujú globálnu ekonomickú stabilitu, podobne ako merkantilistické politiky v minulosti viedli k obchodným konfliktom. Smoot-Hawley Tariff Act z roku 1930 ukázal, ako môžu clá prehĺbiť ekonomickú krízu. Trumpov prístup riskuje narušenie dodávateľských reťazcov a oslabenie exportných odvetví, ako je poľnohospodárstvo, ktoré čelí odvetným clám z Číny.
Záver: Cesta k prosperite
Obchodné monopoly 16. storočia a Trumpove clá zdieľajú snahu chrániť domáce záujmy, no história ukazuje, že protekcionizmus vedie k vyšším cenám a konfliktom. Liberalizácia obchodu v Anglicku priniesla ekonomický rast, a podobný prístup by mohol zmierniť napätie v globálnej ekonomike dnes. Trumpova administratíva by mohla čerpať inšpiráciu z minulosti a hľadať rovnováhu medzi národnými záujmami a globálnou spoluprácou.