V roku 1600 získala Východoindická spoločnosť monopol na obchod s Áziou, Afrikou a Amerikou, čím sa Anglicko snažilo dominovať globálnym trhom. Tento systém privilégií a obmedzení pripomína moderné protekcionistické politiky Donalda Trumpa, ktorý v roku 2025 používa vysoké clá na ochranu americkej ekonomiky. Ako sa historické obchodné stratégie odrážajú v súčasnosti a aké ponaučenia ponúkajú?
Východoindická spoločnosť: Počiatky globálneho obchodu
Monopol a privilégiá
V roku 1600 udelila anglická koruna Východoindickej spoločnosti chartu, ktorá jej dala výhradné právo obchodovať od Mysu Dobrej nádeje po Magellanov prieliv. Bez licencie spoločnosti hrozila obchodníkom strata lodí a nákladu. Tento monopol umožnil Angličanom zakladať obchodné stanice v Indii, na Sumatre, Jáve a v roku 1612 v Surate, napriek odporu Portugalcov, ktorí blokovali prístup k tamojším trhom. Anglickí kapitáni však porazili Portugalcov v námorných bitkách, čím získali rešpekt domorodcov a chartu od Veľkého Mogula na obchod v Agre.
Rozrastanie obchodnej siete
Do roku 1616 mala Východoindická spoločnosť deväť tovární v Indii, jednu v Japonsku a ďalšie na ostrovoch ako Celebes a Borneo. Tieto stanice umožnili Angličanom konkurovať Portugalsku, ktoré dovtedy dominovalo východoindickému obchodu. Portugalci si však svojou krutosťou znepriatelili domorodcov, čo Angličania využili na rozšírenie svojej prítomnosti. Obchodná expanzia podporila ekonomický rast Anglicka, no vyvolala súperenie s Holanďanmi, ktorí začali obchodovať v regióne v rovnakom čase.
Holandská konkurencia a obchodná žiarlivosť
Holandský obchodný zázrak
Holandsko, ktoré získalo nezávislosť od Španielska, sa v 17. storočí stalo obchodnou veľmocou. Jeho flotila prevyšovala anglickú v počte lodí a obchodovala s Francúzskom, Španielskom, Nórskom, Ruskom a Východom. Holandské rybárske lode, nazývané „busses“, dominovali lovu sleďov pri anglických pobrežiach. Holanďania dovážali anglickú vlnu, spracovávali ju na kvalitné látky a predávali ich späť Angličanom, čím zarábali značné zisky. Táto obchodná prevaha vyvolávala napätie, podobne ako v minulosti anglicko-portugalské konflikty.
Paralely s Trumpovou politikou
Trumpov protekcionizmus v roku 2025, s clami ako 25 % na dovoz z Kanady a Mexika a 10 % na čínsky tovar, pripomína anglické snahy kontrolovať obchod cez monopoly. Tieto clá, ktoré zvýšili priemernú colnú sadzbu na 18,6 %, chránia domáce odvetvia, ako oceliarstvo, no zvyšujú ceny pre spotrebiteľov – odhadom o 1 300 USD na domácnosť ročne. Podobne ako anglické monopoly obmedzovali konkurenciu, Trumpove clá brzdia globálnu obchodnú výmenu a vyvolávajú odvetné opatrenia od krajín ako Čína.
Historické lekcie a moderné výzvy
Následky monopolov
Monopoly Východoindickej spoločnosti koncentrovali bohatstvo, no obmedzovali prístup iných obchodníkov, čo viedlo k nespokojnosti a tlakom na liberalizáciu. V 19. storočí Anglicko opustilo protekcionistické politiky, ako boli Corn Laws, čo podporilo ekonomický rozvoj. Tieto lekcie ukazujú, že obmedzovanie obchodu vedie k vyšším cenám a konfliktom, ako to bolo v prípade anglicko-holandského súperenia.
Riziká Trumpovho protekcionizmu
Trumpove clá riskujú opakovanie historických chýb. Obmedzovanie dovozu narúša globálne dodávateľské reťazce a ohrozuje exportné odvetvia, ako poľnohospodárstvo, ktoré čelí odvetným clám. Smoot-Hawley Tariff Act z roku 1930 ukázal, ako môžu clá prehĺbiť ekonomickú krízu. Moderné teórie, ako komparatívna výhoda Davida Ricarda, zdôrazňujú, že voľný obchod prináša prosperitu špecializáciou, čo je v rozpore s Trumpovým prístupom.
Cesta k globálnej spolupráci
Východoindická spoločnosť a Trumpove clá zdieľajú snahu kontrolovať obchod na úkor konkurencie. História však ukazuje, že liberalizácia obchodu, ako po zrušení anglických monopolov, prináša väčší prospech. Trumpova politika „America First“ môže krátkodobo chrániť domáce odvetvia, no dlhodobo riskuje izoláciu USA. Lekcie z 17. storočia naznačujú, že globálna spolupráca a voľný obchod sú efektívnejšími cestami k prosperite.